Čo potrebujú poradcovia pre mládež

2016-11-29

V minulom roku bol spustený projekt Riešenia proti radikalizácii mládeže (Ycare) s financovaním z programu Erasmus + Európskej komisie. V projekte sa spájajú odborné znalosti v rôznych oblastiach súvisiacich s úsilím bojovať proti radikalizácii. V Európskej Únii sa v posledných rokoch začala radikalizácia smerom k násilnému extrémizmu a terorizmu považovať za rastúcu hrozbu. Vychádzame z predpokladu, že na efektívny boj proti cezhraničnej radikalizácii a terorizmu je nevyhnutná medzinárodná spolupráca.

Radi by sme Vám povedali viac o našom projekte zacielenom proti radikalizácii mládeže. Aby mal projekt stabilný základ, uskutočnili sme hodnotenie potrieb profesionálov v ôsmich európskych krajinách. Toto hodnotenie zahŕňalo online dotazník, v ktorom mali poradcovia pre mládež objasniť svoj pohľad na radikalizáciu a na svoje vlastné potreby v oblasti danej profesie. Okrem toho sme s desiatkami profesionálov spravili interview, v ktorom sme zisťovali ich vnímanie radikalizácie a ich vlastnej úlohy ako odborníkov v boji proti tomuto fenoménu. V rozhovoroch títo odborníci identifikovali profesijné a inštitucionálne potreby pri riešení radikalizácie. Výsledky hodnotenia potrieb slúžia ako východisko pre náš projekt.

Hodnotenie potrieb sa uskutočnilo od marca do júna 2016. Preštudovali sme 129 zdrojov, aby sme mali získali prehľad o súčasnej situácii mládežníckeho poradenstva a o prístupe odborníkov k radikalizácii v Európe. Kontaktovali sme viaceré subjekty a organizácie z rôznych oblastí práce s mládežou (vzdelávanie, zdravie atď.). V Španielsku sme pilotovali vytvorený dotazník (N = 50), aby bola jeho konečná verzia čo najjednoduchšia a čo najúčinnejšia.


Dotazník a vyhodnotenie rozhovorov

V dotazníku sme skúmali názor cieľovej skupiny na fenomén radikalizácie. Sú v ňom zahrnuté definície, rizikové faktory, vplyv radikalizácie a potreba riešiť tento problém (vzdelávanie, informácie a dostupné zdroje). Dotazníka sa zúčastnilo 346 odborníkov pracujúcich s týmito skupinami: mládež všeobecne (31%), ľudia, ktorým hrozí sociálne vylúčenie (25%), deti a rodiny (20%), migranti (7%), delikventi (7%) a znevýhodnení ľudia (4%). Respondenti pracujú s mládežou v rôznych oblastiach. Nízka účasť odborníkov pracujúcich s migrantmi alebo delikventami, či odborníkov zo zdravotníctva môže byť spôsobená tým, že tieto služby sa zvyčajne nachádzajú len na špecializovanej úrovni.

Väčšina respondentov (84%) predtým už počula o radikalizácii, hlavne prostredníctvom správ (86%), internetu (72%), v knihách alebo novinách (51%) alebo v iných médiách (21%). U odborníkov prevládal názor, že pri prevencii sú kľúčoví poradcovia. Zdôrazňovali dôležitý sociálny a osobný dopad radikalizácie a sú stredne až vysoko informovaní. Tri štvrtiny respondentov pociťujú potrebu nadobudnutia schopností na prevenciu, materiálnych zdrojov a ďalších informácií.

Zaujímavé je, že takmer dvaja z troch respondentov (64,9%) sa domnievajú, že by mali byť schopní detekovať začínajúcu radikalizáciu u mládeže, s ktorou pracujú, ale na druhú stranu hovoria, že by potrebovali podporu pri zvyšovaní povedomia a pri budovaní kapacít. Je tiež pozoruhodné, že takmer polovica respondentov (48,2%) cíti, že sú k dispozícii užitočné informácie o radikalizácii a zároveň potrebujú získať viac informácií o tomto fenoméne (87,5%). To znamená, že poradcovia pre mládež majú určité informácie o tejto problematike, ale chcú získať ešte viac informácií a poradenskú podporu.

Rozhovory zhromaždili podrobnejšie a hlbšie informácie o tých istých oblastiach, ktoré boli hodnotené v dotazníku. Prebiehali s 53 pracovníkmi z prvej línie (učitelia, školitelia, technici, pracovníci s mládežou, univerzitní profesori, učitelia v mešitách) a so zúčastnenými stranami (zástupcovia verejných organizácií, náboženských organizácií a mimovládnych organizácií), ktoré v rôznych oblastiach pracujú s mládežou (školstvo, zdravotníctvo, súdnictvo, sociálna starostlivosť, občianska bezpečnosť, angažovanosť občanov a islamské bohoslužby).

Takmer všetci respondenti vykazovali veľké pochopenie fenoménu radikalizácie. Avšak rozhovory ukázali niektoré nezrovnalosti, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie odborníkov, kedy už zasiahnuť (napríklad zásah iba v prípade násilných incidentov alebo predtým, etnické skupiny verzus extrémistické skupiny). Takmer nikto nevedel o konkrétnom materiáli, ktorý by sa zaoberal radikalizáciou mládeže, ale respondent poznali zdroje v iných oblastiach (napríklad rasizmus, koexistencia atď.). V súlade s týmto nedostatkom zdrojov sa v rozhovoroch zhromaždilo veľké množstvo potrieb hlavne z oblasti informovanosti a odbornej prípravy.


Prehľad identifikovaných potrieb

Zozbierané špecifické potreby sú podrobne uvedené ďalej. Niektoré z týchto potrieb sú zamerané na odborníkov, iné sú zamerané na mládež a inštitúcie. Potreby zamerané na odborníkov možno rozdeliť do troch kategórií: informácie, budovanie kapacít a špecifické zdroje odbornej prípravy. Cieľom Ycare je reagovať na všetky tieto ciele. Ostatné (inštitucionálne) potreby sme pre úplnosť uviedli, ale projekt Ycare je zameraný na potreby samotných odborníkov.

Informácie

  • Všeobecné informácie o fenoméne radikalizácie vo vzťahu k poradenstvu pre mládež
  • Presné informácie o fázach procesu radikalizácie, znakoch a rizikových faktoroch
  • Informácie o tom, v čom sa odlišuje radikalizácia od extrémizmu a terorizmu a čo majú spoločné
  • Informácie o radikálnych ideológiách v súčasnej Európe a o úlohe ideológií a extrémistických organizácií pri radikalizácii

Budovanie kapacít

  • Techniky intervencie s rodinami a komunitou na podporu ich zapojenia a ochranu pred rizikovým prostredím.
  • Špecifické stratégie a techniky na riešenie radikalizácie: ako jej predchádzať, ako rozlišovať ukazovatele (napríklad pravoslávnosť vs. fundamentalizmus) a čo robiť, keď ich rozpoznáme.
  • Konverzačné techniky (skupinové a individuálne) a stratégie na ich implementáciu v rámci bežnej skupinovej práce.
  • Zdokonaľovanie základných kompetencií pracovníkov (emocionálna inteligencia, riešenie problémov, sociálne schopnosti, atď.).
  • Vzdelávanie v oblasti informačných technológií a sociálnych sietí za účelom priblíženia sa realite mladých ľudí a porozumenia novým prostriedkom ich sociálnej interakcie.
  • Postupy a techniky posilňujúce moc a kontrolu mladých ľudí nad svojim životom.

Špecifické výukové zdroje

  • Webová vzdelávacia platforma: vhodná pre výmenu znalostí a skúseností a pre e-learning.
  • Materiály: pripraviť techniky a materiály pre použitie v bežnej praxi pracovníkov.
  • Špecifické príručky, postupy a metodiky k téme radikalizácie, ktoré by prinášali strategický rámec aj praktický prístup.
  • Didaktické materiály (pracovné listy, aktivity, atď.) pre praktické využitie konkrétnych techník

Ďalšie potreby

  • Posilnenie mládeže: Zvyšovanie angažovanosti mládeže a jej zapojenia do rozhodovacích procesov. Vytváranie príležitostí vymýšľať, vyberať, pripravovať a uskutočňovať vlastné aktivity (koncerty, futbalové zápasy, atď.).
  • Kultúrna inklúzia: Organizovanie medzikultúrnych aktivít a príležitostí pre rodinné a medzirodinné súžitie (napr. počas náboženských sviatkov) prípadne aj so zapojením kultúrnych a náboženských predstaviteľov; dôležitosť osoby kultúrneho mediátora na školách; organizovanie kultúrnych výletov.
  • Umelecké projekty: Podpora umeleckej tvorby a aktivít zameraných na priame zapojenie mladých ľudí a rozvoj ich tímovej spolupráce a kreativity (napr. tvorba videí, design a organizácia kultúrnych agend).
  • Služby poradenstva a primárnej starostlivosti: Vytváranie ďalších zdrojov a služieb zameraných na rodiny s hlavným cieľom poskytovania starostlivosti v rannej fáze, bez potreby predchádzajúceho kontaktu.
  • Sieťovanie profesionálov: vytváranie sietí profesionálnych pracovníkov s mládežou pre rozvoj ich vzájomnej komunikácie a výmeny skúseností.
  • Dialóg štátu a občianskej spoločnosti: zavádzanie otvoreného a transparentného dialógu medzi štátom a jeho obyvateľmi (obzvlášť mladými), kde je možné diskutovať o občianskych záležitostiach.