2016-11-01
V posledných mesiacoch sme pracovali na našom sprievodcovi Ycare a dohodli sme sa na jeho celkovom obsahu. Tento sprievodca je nabitý potrebnými informáciami na odhalenie a boj proti radikalizácii. Keďže sme dokončili našu štvrtú verziu sprievodcu, chceli by sme podrobnejšie opísať obsah jednotlivých kapitol.
Potreby, ktoré uviedli samotní odborníci, slúžili ako základný princíp pri zostavovaní sprievodcu. Tiež sme pri rozhodovaní o tom, ktoré informácie zahrnieme do sprievodcu, využili vlastné odborné znalosti v oblasti poradenstva pre mládež a radikalizácie. Postupne sme dosiahli dohodu o obsahu rôznych častí sprievodcu.
V úvodnej časti (časť A) sa bude diskutovať o úlohe poradenstva pre mládež v boji proti radikalizácii. Diskutujeme o vzťahu medzi vzdelávaním na jednej strane a radikalizáciou na strane druhej. Zraniteľní mladí ľudia potrebujú poradenstvo v rôznych sférach svojho života. Rodičia, pedagógovia v dobrovoľníckych a profesijných inštitúciách a kľúčové osobnosti v komunite mladých môžu prispieť k tomu, aby sa mladý človek cítil dobre, a tak zabrániť radikalizácii. Pozornosť sa venuje otázkam ako “etnická socializácia”, diskusia o citlivých otázkach v škole a riziká autoritárskeho a disciplinárneho rodičovského štýlu.
Okrem toho bude sprievodca obsahovať časť o službách poradenstva pre mládež v Európe. Mladí ľudia potrebujú informačný rámec, ktorý im umožní robiť ich prvé rozhodnutia s veľkým dosahom na všetkých úrovniach (vzdelávacie, odborné, rodinné a osobné). Poradenské služby pre mládež reagujú na túto potrebu s pomocou rôznych odborníkov (poradcov) a centier, ktoré ponúkajú globálne a komplexné poradenstvo a informácie v oblastiach ako vzdelávanie, zamestnanosť, zdravie atď. Rozlišujeme všeobecné a špecializované služby.
Časť B sa týka fenoménu radikalizácie. Po prvé, vysvetlíme niektoré spory týkajúce sa definície radikalizácie. Budeme sa venovať niekoľkým otázkam: Zahŕňa radikalizmus vždy násilie? A do akej miery závisí radikalizácia od kontextu? Prostredníctvom metafory schodiska k terorizmu budeme ilustrovať proces radikalizácie. Ďalej prejdeme niekoľkými dôležitými spúšťacími faktormi: konkrétnymi udalosťami, ktoré iniciujú identifikovateľnú radikalizáciu alebo de-radikalizáciu. V sprievodcovi sa napríklad dočítate, že radikalizujúca osoba môže prijať charakter vyhľadávača identity, vyhľadávača spravodlivosti, vyhľadávača dôležitosti alebo vyhľadávača vzrušenia. Charakter radikálnej osoby nám hovorí niečo o jej/jeho citlivosti na špecifické spúšťacie faktory.
Sprievodca tiež poskytuje informácie o spôsobe, akým radikálne osoby pôsobia. Pozornosť sa bude venovať organizačným štruktúram radikálnych skupín, ako aj osobám, ktoré sa samy radikalizujú: osamelí vlci. Časť B sa zakončuje prehľadom radikálnych ideológií v súčasnej Európe, ako je radikálna extrémistická pravica, radikálna ľavica a radikálny islam. Napriek veľkej diskusii o obsahu týchto ideológií je možné identifikovať niektoré všeobecné črty.
3. časť obsahuje postupy proti radikalizácii. Táto časť poskytuje hĺbkové informácie o politikách proti radikalizácii. Poskytujeme prehľad metód, ktoré sa bežne používajú v boji proti radikalizácii, kategorizáciu týchto metód včasného odhalenia, prevencie, intervencie alebo stratégie deradikalizácie.
Prvým z týchto prístupov je včasné odhalenie, ktoré spočíva v zvyšovaní povedomia pracovníkov prvej línie pracujúcich s ohrozenými jednotlivcami alebo skupinami, ktorým hrozí radikalizácia, aby sa zabezpečilo, že sú dobre vybavení na odhalenie radikalizácie a vedia, ako na radikalizáciu reagovať. Prevencia sa nezameriava na odborníkov, ale zameriava sa na mladých ľudí, ktorí sú ohrození. Aby sa im zabránilo v radikalizácii, vzdelávame ich v politike, motivujeme ich, aby vstúpili do medzikultúrneho dialógu a podobne.
Intervenčné stratégie sú hlbšie. Medzi takéto stratégie patrí posilnenie komunity, podpora rodiny a poskytovanie alternatívnych príbehov. Posledný typ prístupu, deradikalizácia, spočíva vo vytvorení programov de-radikalizácie alebo odpojenia zameraných na opätovné začlenenie násilných extrémistov do spoločnosti (de-radikalizácia) alebo aspoň ich odvrátenie od násilia (odpojenie). Stratégie deradikalizácie sú zamerané na radikalizované osoby, ktoré sa potrebujú opätovne integrovať do spoločnosti. Vysvetľujeme tiež, prečo sú rôzne stratégie potrebné, pričom zároveň objasňujeme obmedzenia týchto stratégií.
V ďalšej časti sú opísané príklady dobrej praxe protiradikalizačných programov v celej Európe. Zatiaľ čo predošlá časť je napísaná z teoretického hľadiska, táto časť opisuje iniciatívy, ktoré sa osvedčili v prevencii a boji proti radikalizácii. Tieto skutočné príklady môžu slúžiť ako inšpirácia. Pri niektorých adaptáciách môžu byť tieto aktivity implementované v iných kontextoch.